CHORVÁT, Peter: Kapitoly z dejín československých opevnení na Slovensku.
Bratislava : Virvar, 2011. 151 s. ISBN 978-80-970513-3-4
|| Peter Švorc || Dejiny – internetový časopis Inštitútu histórie FF PU v Prešove || číslo 2/2011 || dejiny.unipo.sk/docs/Dejiny_2_2011.pdf
Mgr. Peter Chorvát, PhD., patrí k nepočetným slovenským historikom, ktorí sa zaoberajú vojenskými dejinami Slovenska v 20. storočí. Je absolventom Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove, kde v roku 2000 ukončil magisterské štúdium v odbore slovenský jazyk – dejepis. Už počas štúdia sa intenzívne zaoberal problematikou, ktorá úzko súvisela s vojenskými dejinami, čo už vtedy doložil svojimi prvými publikačnými výstupmi v časopise Vojenská história (2000). Odvtedy uverejnil viaceré štúdie a články v odborných i popularizačných periodikách doma i v zahraničí a tiež rozhlasové pásma vo viacerých reláciách Slovenského rozhlasu (Slovensko 1, rádio Devín, Regina), ktoré zaujali tak odbornú, ako aj laickú verejnosť. Vyústením jeho odborného záujmu o vojenské dejiny bola aj jeho dizertačná práca a teraz vyššie uvedená monografia Kapitoly z dejín československýchopevnení na Slovensku.
Téma, pre ktorú sa Peter Chorvát rozhodol, nepatrí medzi tie, o ktoré je v historickej obci veľký bádateľský záujem, obzvlášť na Slovensku sa jej nevenovalo veľa historikov, preto je celkom potešiteľné, že dnes môžeme na pultoch kníhkupectiev nájsť aj takúto úzko špecializovanú prácu. Peter Chorvát sa podujal o komplexnejší pohľad na stav, character a budovanie opevnení československého štátu v medzivojnovom období. Ukotvil to pre čitateľa potrebným pohľadom do pomerov medzivojnovej Európy a Československa, ktoré sa ako nástupnícky štát ocitlo v zložitejšom postavení – hraničilo s krajinami, ktoré sa po skončení prvej svetovej vojny zaradili k porazeným štátom a ktoré, v prípade Rakúska a Maďarska, vznikli na ich úkor. Československo sa od svojich prvých dní cítilo ohrozené, pričom nešlo len o pocity, ale reálny stav. O projektoch na obranu republiky píše autor hneď v prvej kapitole. V druhej, ktorú rozdelil na viacero podkapitol, už opisuje jednotlivé typy opevnení, o ktorej uvažovala československá armáda, a to najmä v 30. rokoch 20. storočia po nástupe A. Hitlera k moci. V tretej a štvrtej kapitole sa P. Chorvát sústredil na budovanie opevnení v južnom pohraničí slovenského územia a najväčšiu pozornosť venoval opevňovaniu Bratislavy a Komárna ako dvoch strategických miest. Svoju pozornosť potom nasmeroval na vojenské útvary, ktoré zabezpečovali obranu štátu na hraniciach s Maďarskom.
Šiesta kapitola je venovaná vzťahu civilného a vojenského sektora – staviteľom, ktorí opevnenia budovali. Nejde o rozsiahlu časť knihy, no čitateľ sa dozvie čosi aj o zvláštnostiach, ktoré sa v 30. rokoch spájali so získavaním objednávok pre armádu a so samotnou stavbou opevnení.
Peter Chorvát v siedmej kapitole pokračoval v sledovaní vzťahu civilného a vojenského sektora, ale teraz cez postoje obyvateľstva Slovenska k stavbe opevnení. Postoj slovenského obyvateľstva bol vcelku pozitívny minimálne z dvoch dôvodov: jeden spočíval v pocite väčšej bezpečnosti pred vonkajším ohrozením, druhý zas v možnosti práce a zárobku pri výstavbe opevnení. Nespokojnosť však existovala tiež a vyplývala z rôznych obmedzení pre civilný sektor.
Ďalší zorný uhol, ktorý autor zvolil, boli opevnenia a zahraničná špionáž, práca zahraničných rozviedok a kontrašpionáž, ktorú zas organizovalo Československo s cieľom pomýliť nepriateľa. Autor opisuje túto spravodajskú hru i spôsoby, akými sa viedla. V deviate kapitole píše o maďarskej armáde a jej strategickým a taktickým úvahám o tom, ako prekonať, resp. aj zlikvidovať československé opevnenia, ktoré jej stáli v ceste pri prípadnom útoku na československé územie. Jeho aktuálnosť rástla s napätím v Európe a rozpínavosťou hitlerovského Nemecka, ktorému Československo prekážalo v realizácii jeho cieľov. Samozrejme, československá armáda poznala slabé miesta štátu a preto musela mať vypracované plány na obranu krajiny. Peter Chorvát v desiatej kapitole opisuje organizáciu obrany Slovenska v septembri 1938 v súvislosti s využitím postavených opevnení a následne v jedenástej kapitole aj v obranných bojoch v októbri 1938.
Dvanásta kapitola je o páde celej obrannej línie a strate opevnení po tom, ako Československo muselo na základe Viedenskej arbitráže prenechať Maďarsku svoje južné pohraničie. Maďarsko vo vzťahu k opevneniam získalo územie, získalo aj opevnenia, ktoré však mu nemohli poslúžiť v rovnakom význame, ako mali poslúžiť Československu. Ich orientácia bola južným smerom – proti Maďarsku, a tak náš južný sused pristúpil k likvidácii opevnení. Peter Chorvát opisuje spôsob, ako sa to dialo.
Trinásta kapitola opisuje osudy československých opevnení na Slovensku v rokoch 1944 – 1945 a posledná kapitola osudy opevnení v rokoch 1945 – 1948.
Téma monografickej práce Petra Chorváta je síce úzko špecializovaná, ale napísaná je pútavým jazykom, čitateľovi poskytuje početné dobové fotografie, bohatý poznámkový aparát a prehľad odbornej literatúry, ktorá sa v užšom či širšom kontexte viaže na danú tému. Navyše, kniha je aj polygraficky celkom dobre zvládnutá, čo dnes v rovnakej miere prispieva k zvýšeniu jej atraktivity.
Peter ŠVORC
http://dejiny.unipo.sk/
ČESKOSLOVENSKÉ OPEVNĚNÍ NA SLOVENSKU
|| Pavel Šrámek ||
Zajímavé knihy k historii československé armády vychází nejen u nás, ale také na Slovensku. Patří k nim například "Kapitoly z dejín československých opevnení na Slovensku", které koncem loňského roku vydalo slovenské nakladatelství Virvar (www.virvar.sk). Její autor, pracovník Vojenského historického ústavu v Bratislavě Peter Chorvát, se v ní věnuje stálému opevnění budovanému na Slovensku ve 30. letech minulého století a s tím spojeným okolnostem. Vedle přehledných informací o organizaci a průběhu výstavby pevnostních objektů si tak můžeme přečíst o pevnostních útvarech na Slovensku či stavebních firmách zapojených do opevňování, o postoji společnosti na Slovensku k výstavbě opevnění nebo o zahraniční špionáži namířené proti opevnění. Za asi nejzajímavější lze považovat kapitolu o maďarské armádě a jejích možnostech na podzim 1938, kde Peter Chorvát čerpal z maďarských archivů a odborných studií a došel k závěru, že maďarská armáda neměla prostředky ani zkušenosti na boj s československým opevněním, což dokládá například na konfliktu u Jesenského 5. 10. 1938. Součástí knihy jsou fotografie, tabulky a také poznámkový aparát, jmenný a místní rejstřík, což u podobných publikací nebývá běžné.
